Voľby Slovensko 2023 (3. časť) – aktualizováno (4. časť)

Píše Milan Benkovský

Voľby 2023 (4. časť): Nebuďme psychiatriou, ani laboratóriom progresívcov

Tri dní pred voľbami sa už uzatvárajú stávky na víťazov a porazených. V éteri lietajú kauzy a obvinenia, ktoré už do volieb ťažko niekto vyvráti, a o to predsa ich autorom ide. V móde je antikampaň, ktorá má prekryť neschopnosť viacerých strán riadiť štát a riešiť relevantné problémy občanov. Pred voľbami by sme si tiež mali pripomenúť slová jedného z najvýznamnejších nemeckých politikov 19. storočia Otta von Bismarcka: „Nikdy sa toľko neklame ako pri love, vo vojne a pred voľbami.“

Zmena zmeny je nevyhnutná, a preto hlavnou úlohou občanov, ktorí to myslia so Slovenskom dobre, je prísť voliť a zabrániť nekompetentným a zdiskreditovaným politikom bývalej vládnej koalície dostať sa opäť k moci. To sa týka i „novodobých“ progresívcov v strane PS, ktorá je pliagou nielen svojou ideológiou, ale i programom. Tu by som si dovolil pripomenúť slová bývalého českého pravicového prezidenta Václava Klausa o nadchádzajúcich voľbách: „Ide o to, či Slovensko ostane Slovenskom.“

Všetky bývalé vládne strany a PS šalejú a majú jediný cieľ, a to poraziť Fica s jeho Smerom-SSD. Tie útoky sú oveľa väčšie a surovejšie ako v roku 1998 pri snahe odstaviť Mečiara z vedenia štátu. Zatiaľ sa im to ani zďaleka nedarí, aj keď ich výrazne podporuje a za každú cenu pretláča prezidentka Čaputová, jej Ódorova vláda. Pri diskreditácii Smeru-SSD sa dokonca angažujú orgány, ktoré by mali byť apolitické, ako PZ s prezidentom Hamranom a jeho NAKOU, či Lipšic so špeciálnou prokuratúrou. Skorumpované médiá a mediálne presstitútky, ako aj mnohí „umelci“, nekriticky nadbiehajú PS, keď viacerým z nich vyhovuje aj postoj progresívcov k LGBTI. Tí všetci sústavne útočia na Smer-SSD a strany uznávajúce tradičné hodnoty, sociálnu spravodlivosť a mier.

Preferencie strán sú ako chameleón, prispôsobujú sa záujmom mocných

Mainstreamové média nás zahlcujú rôznymi prieskumami preferencií, často s cieľom ohlupovať voličov a najmä ovplyvniť výsledky volieb. Za víťaza volieb však napriek tomu všetky agentúry pasujú práve Smer-SSD, pravda, s rôznymi číslami od 18,9 až po 25,6 percenta.

Máme tu renomované agentúry ako FOCUS, AKO, Polis, Median.sk, ako i menej známe Ispos, SANEP, či NMS Market, môžeme však oprávnene pochybovať o objektívnosti ich výstupov. Sú medzi nimi značné, až troj-štvorpercentné rozdiely, samozrejme, takmer vždy v prospech Progresívneho Slovenska.

Pravdupovediac váhal som, ktorej agentúre možno aspoň čiastočne veriť v číslach preferencií, ale takú som nenašiel. Preto pre akú-takú objektívnosť pomenovania predvolebnej situácie použijem spriemerovanie čísiel preferencií z ôsmich agentúr zverejnených v mesiaci september vrátane posledných od NMS Market a FOCUS. Rozhodnutých ísť voliť je približne 67 percent voličov a svoje hlasy by rozdelili nasledovne: Smeru-SSD namerali priemerne – 20,4 percenta, PS – 17,3 a Hlasu SD – 13,2 percent. Potom nasleduje OĽaNO a spol 8,2, strana Republika so 7,7 percentami. Nasledujú strany v reálnom ohrození, ako KDH, SaS a SNS, ktoré majú od 6,5 do 5,4 percenta preferencií. Pod hranicou zvoliteľnosti sú Sme rodina a Demokrati so 4 percentami, Aliancia 3,6 a Modrí s 1,1 percenta. Zostaviť koalíciu tak bude veľmi zložité.

Veľmi otázny a vo vzduchu visiaci môže byť výsledok PS. Tomu v súčasnosti niektoré prajné agentúry namerali výnimočne až 19,2 percent, no príklady z histórie varujú. Nedajú sa síce mechanicky porovnávať voľby v roku 2016 s tými súčasnými, ale vtedajšia SIEŤ Radoslava Procházku mala vo februári výborných 14,5 percent a už zostavovala vládu, ako teraz progresívec Šimečka, ale v marci ledva prešla do parlamentu s 5,6 percentami. Aj samotné PS má svoju neblahú skúsenosť z roku 2020, keď kandidovalo so stranou Spolu a napriek výborným preferenciám pred voľbami sa nedostala do národnej rady, keď z potrebných sedem získala len 6,96 percenta hlasov. Tento výsledok nebol chybou len strany Spolu. V týchto voľbách bude mať PS, ktoré sa sústreďuje na mladých, neskúsených ľudí, kaviarenských pseudointelektuálov a mestských voličov iste viac, no možno budú radi, ak dosiahnu tak do 15 percent.

Aby som to spestril, uvediem výsledky preferencií v niektorých anketách

V úplnom kontraste s profesionálnymi prieskumnými agentúrami bolo hlasovanie v dvoch protikladných portáloch na internete. V mienkotvornej Pravde hlasovalo viac ako 42 tisíc čitateľov a Smer-SSD získal 25,6 percenta, no a v bulvárnych Topkách, kde hlasovalo takmer 60-tisíc účastníkov ankety, získal Smer-SSD len 19,45 percent hlasov. Naopak, OĽaNO a spol. získalo v Pravde len 5,8 percent, ale v Topkách až 14,8 percenta hlasov. Hlasovanie je tak odrazom politickej orientácie a mentálnej vyspelosti čitateľov Pravdy a Topiek.

Pravičiari sa hrdo ženú do záhuby a Matovič sa stáva ich hrobárom

Čo bude po voľbách, je otázne, dôjde k patu a apokalypse? Ak v preferenciách stúpne PS, bude to na úkor SaS, ktorá takto nemusí prejsť do parlamentu. Ak stúpne KDH, tak to pocíti Sme rodina a OĽaNO, ak sa zvýšia preferencie SNS, spadne Republika a naopak. Do asistovanej eutanázie liberálov a pravice ešte zasahuje Matovič, ktorý sa na Titanicu zabáva a namiesto vody vylieva vedrá špiny na všetkých okolo seba.

Viaceré pravicové strany majú pred voľbami až existenčné problémy. Týka sa to najmä všetkých bývalých vládnych strán, ako OĽaNO a od nich odídených Demokratov, SaS a Sme rodina. Pravicový volič a mladí ľudia sa k nim otáčajú chrbtom za to, čo počas svojho vládnutia nastvárali a radšej budú voliť síce pomerne nejasné, no zatiaľ nesprofanované PS. To sa môže výrazne posilniť a dokonca i vyhrať voľby. Ak by sa tak nebodaj stalo, bolo by to pravdepodobne Pyrrhovo víťazstvo, keďže PS nebude mať s kým zostaviť vládu vzhľadom na to, že uvedené strany vôbec nemusia byť v parlamente, alebo s PS jednoducho nepôjdu. To všetko paradoxne nahrá Smeru-SSD.

Sme rodina, ktorá vďaka jej vlastníkovi a predsedovi Borisovi Kollárovi je paródiou na rodinu, sa potáca medzi parlamentným životom a politickou smrťou. Kollárov spôsob života ho pomaly dobieha a konkubíny vyťahujú ne-uveriteľnú špinu. Okrem toho si volič môže pamätať, ako Kollár vždy podržal Matoviča, možno za zopár miliónov a nezabudnuteľné sú i jeho nesplnené sľuby, osobitne ten o výstavbe 25 tisíc nájomných bytov. To všetko mu môžu vo voľbách voliči spočítať a zlomiť mu jeho boľavý krk.

V katastrofálnej situácii sa nachádzajú Demokrati, ktorí sa od zúfalstva uchyľujú k šialeným útokom na opozíciu a dokonca i na bývalých kumpánov z koalície. Prejavuje sa to najmä vo vystúpeniach extrémistov, ako je Jaroslav Naď a Juraj Šeliga, ale i Eduard Heger, ktorí brýzgajú na všetkých od Matoviča počnúc, cez Sulíka až po Fica a Pellegriniho. Práve oni strašia Ficom, ničím nepodloženou hrozbou z Ruska, údajnou snahou o vystúpenie z NATO a EÚ, čo však nemá v programe žiadna relevantná strana. Nehorázne klamú a hovoria o únose štátu, ktorý však uniesla bývalá vláda a ktorej boli celý čas pevnou súčasťou. Demokrati sa zmietajú v smrteľných kŕčoch a pravdepodobne im nepomôže ani Hegerova svätená voda, ani demagógia či klamstvá jej skompromitovaných lídrov.

Nafúkaní politickí trpaslíci sa stále nechcú vzdať

Pred voľbami by si mali všetky kandidujúce strany, najmä však politickí trpaslíci, pripomenúť to biblické, „je veľa povolaných, ale málo vyvolených“. Vo voľbách sa nedokojenci s menej ako tromi percentami držia ako blchy v kožuchu. Je to tak pre prehnanú ambicióznosť ich lídrov a neprekonateľné egá. Heger s Naďom a Šeligom, Dzurinda so Sólymosom, Simon s Mackom či Kotleba sú zdiskreditovaní a všetci vrátane Hrdličku a Mičeva sú v týchto voľbách nepoužiteľní. Svoje strany vedú k volebnému fiasku, ba až k možnému zániku. Lídri týchto strán svorne proklamujú to, čo nevýrazný, zdutý Dzurinda, či Heger: „Je vylúčené, že by sme odstúpili.“

Pravda, nič nie je nemožné, veď prebiehajú zákulisné rokovania ako to, čo bolo odhalené medzi modrým Dzurindom a progresívnym Šimečkom, kde však vraj k dohode nedošlo. SaS zase vyzýva, aby sa strany s nižšími preferenciami vzdali a ich voliči si vybrali programovo blízku stranu a zároveň im vopred, na „drzovku“ sľubuje už i personálne nominácie. Demokrati zase chcú diktovať liberálom a pravičiarom a žiadajú, aby sa verejne dištancovali od povolebnej spolupráce s Hlasom-SD. Nič z toho nie je veľmi pravdepodobné, a tak im môžeme zaželať to známe – kto chce kam, pomôžme mu tam.

Ak by sa aj tieto strany vzdali a časť ich voličov by prešla k väčším stranám, obmedzilo by to počet prepadnutých hlasov. Stiahnutie kandidátky je síce možné, ale odporúčanie voličom koho voliť je spravidla málo efektívne.

Úbohé predvolebné diskusie sa podobali na reality šou

Takmer všetky predvolebné diskusie boli charakteristické odbornou a politickou plytkosťou, až úbohosťou. Zvrhli sa na trápne šou na americký spôsob a občan z nich musel byť sklamaný. Viac ako polovica vyhradeného času bola venovaná osobným a straníckym kauzám, názorovým súbojom, kto je za väčšie či menšie práva sexuálnych menšín, za ďalšie dodávky zbraní Ukrajine, za ochranu hraníc pred migrantami. Druhá, menšia časť sa mala už venovať odborným témam, programom strán v oblastiach, ako je zdravotníctvo, školstvo, doprava a podobne, k čomu sa však diskutujúci prakticky ani nedostali, alebo pomenovali len všeobecné prístupy. O niečo konkrétnejší boli len Fico, Pellegrini, Sulík a Majerský. Z polovice tej „odbornej“ časti diskusie výrazne odkrojila samochvála strán a prezentácia „ich úspechov“, pričom často klamali, alebo hrubo zavádzali, v čom tradične vynikali najmä Matovič, Heger a Kollár.

Moderátori boli najslabšou súčasťou predvolebných diskusií

Práve oni spravidla zlyhali a tlačili diskutujúcich do vyviňovania sa z ich „hriechov“ a do vzájomného osočovania či vymedzovania. Až nátlakovo vyznievala snaha tlačiť účastníkov do odpovedí o povolebnej spolupráci, kto s kým áno a s kým nie a za akých podmienok, či kto kde bude komu šéfovať. Týmto prekrývali skutočné problémy Slovenska a namiesto ich riešenia sa zaoberali zástupnými témami. Okatou súčasťou diskusií bolo zo strany moderátorov sústavné protežovanie strany PS. Na znevažovanie Smeru-SSD, Hlasu-SD a samozrejme SNS i Republiky šikovne využili Šimečku, ale najmä Matoviča, ktorý sa správal ako pes odtrhnutý z reťaze.

Nemá väčší význam niekoho z diskutujúcich vyzdvihovať či haniť, avšak vnímavý divák mohol postrehnúť jasné rozdiely, keď na jednej strane zaujali mladí Erik Kaliňák a Artur Bekmatov zo Smeru-SSD, medzi ženami Denisa Saková z Hlasu-SD a Jana Bittó Cigániková zo strany SaS a medzi konzervatívcami Milan Majerský. Naopak Matovič z OĽaNO s Hlinom, tentokrát zo SaS, sa správali ako klauni v cirkuse.

Občanov mohli sklamať nemastný-neslaný charakter debát lídrov strán, ktoré skôr navodzovali dojem škriepok a vzájomných útokov, ako nastoľovania konštruktívnych riešení. To sa podarilo, aj to len čiastočne, ostrieľaným osobnostiam, ako je Fico a Pellegrini, ku ktorým sa pridali Sulík s Majerským. Mimochodom, v mene lídra vystupoval Matovič, ktorý je na 150. mieste, a nie Jurinová, podobne ako Heger, či Naď v mene „líderky“ Letanovskej. Medzi najtrápnejších okrem týchto troch menovaných patrili rozhodne aj Kollár, Danko, Uhrík a pridával sa k nim v istých chvíľach i Michal Šimečka.

Voľme tých, čo nám môžu pomôcť, a nie škodiť

Pri výbere strany, ktorú chceme voliť, by sme mali dobre zvážiť, kto zabezpečí stabilitu a pokoj v štáte, ekonomický rast a prosperitu našej krajiny, udržateľnosť verejných financií a postupné znižovanie našej zadlženosti. Dôležitá bude schopnosť strany konečne riešiť problémy kolabujúceho zdravotníctva a školstva. Občan si žiada stranu, ktorá bude zárukou sociálnych istôt, ale i stability, demokracie a spravodlivosti. Inak povedané, je dôležité vybrať si stranu schopnú kompetentne riadiť štát a ktorá zabezpečí zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku.

Dnes je z volebných programov, priorít strán deklarovaných ich lídrami jasné základné rozdelenie strán. Jedna skupina, do ktorej možno zaradiť Smer-SSD, Hlas-SD, SNS i KDH, je za stabilitu, za silný štát tam, kde to treba, za rast ekonomiky a znižovanie dlhu pri udržaní a rozširovaní sociálnych istôt občanov a za mierovú, vyváženú zahraničnú politiku.

Druhá skupina, ktorú tvoria strany PS, SaS, Sme rodina a OĽaNO a spol., Demokrati, Aliancia a Modrí s Mostom Híd, je síce za ekonomický rast, ale s čo najslabším štátom a s rozhodujúcim vplyvom trhu, za pomoc súkromnej podnikateľskej sfére, za čo najmenšiu sociálnu podporu, za ďalšie zvyšovanie financií na zbrojenie a vývoz zbraní na Ukrajinu, ako i za jednostrannú orientáciu na USA.

Môžeme si myslieť čokoľvek, môžeme všeličo viac či menej oprávnene vyčítať stranám Smer-SSD a Hlas-SD, je však neodškriepiteľné, že len tieto strany sú schopné zabezpečiť stabilitu a odbornosť v riadení štátu a zabezpečiť zlepšovanie sociálneho postavenia občanov Slovenska. V tomto ohľade sa možno stotožniť s názorom politického komentátora Eduarda Chmelára, ktorý povedal: „Plány Progresívneho Slovenska by ohrozili demokraciu viac ako návrat Smeru.“

Máme u nás veľa politikov, ktorí si namýšľajú, že práve ich potrebuje Slovensko. Jedinými skutočnými štátnikmi medzi nimi sú však len Robert Fico a Peter Pellegrini, čo už dostatočne preukázali. Ak teda chcú občania zmenu k lepšiemu, ak chcú zlepšenie svojho sociálneho postavenia, ak chcú pokoj a mier v štáte, môžu to zabezpečiť voľbou jednej z týchto sociálno-demokratických strán. Miloš Zeman pred voľbami tiež podporil Roberta Fica a vyjadril veľmi aktuálne želanie, aby „Fico s Pellegrinim našli k sebe cestu“.

Nuž a čo pripomenúť pred dňom „D“

Občania by sa pred voľbami nemali dať oklamať zdegenerovanými a neschopnými stranami bývalej vládnej koalície, ani „novými“ progresívcami z PS. Tí všetci sa zahaľujú do pláštika demokracie a slobody, aby zakryli svoje osobné záujmy a prekryli záujmy cudzích mocností škodiacich Slovensku.

Nemali by sme podľahnúť lacnému politickému marketingu, demagógii tých, čo tvorili vládu, či až šialenstvám Naďa, Šeligu a osobitne psychicky chorého Matoviča. Najväčším nebezpečím pre Slovensko je však progresívny, no neskúsený politik žijúci prevažne v zahraničí, nepoznajúci skutočné problémy občanov, ale zato bezhlavo presadzujúci záujmy USA, Michal Šimečka s jeho PS.

Pri volebnej urne by sme si mali pripomenúť vyjadrenie Jána Grešáka v Slove: „V diktatúre sa manipulujú výsledky volieb, v demokracii voliči.“

Voľky-nevoľky poďme voliť, radšej voliť ako nevoliť

Často sa stretávame s mladými i postaršími ľuďmi, ktorí o sebe tvrdia, že ich politika nezaujíma, čo vzhľadom na dehonestáciu politiky najmä v posledných rokoch môžeme pochopiť. Čo sa však pochopiť nedá, je tvrdenie, že sa ich politika netýka. Politika sa týka každého z nás od narodenia až po smrť, a to či sa nám to páči, alebo nie. Politika je o živote spoločnosti aj o našom osobnom živote. Politici rozhodujú od kvality pôrodníc a celého zdravotníctva, cez to, aké kvalitné vzdelanie dostaneme, rozhodujú o podmienkach bývania a služieb pre rodiny, a v závere o výške našich dôchodkov i dôstojnej starobe. Politici rozhodujú aj o podmienkach života našich potomkov.

Preto, ak nám na tomto všetkom záleží, máme nielen právo, ale i povinnosť ísť voliť. Ak sa na voľbách niekto nezúčastní, nebude mať morálne právo kritizovať budúcu vládu, či sťažovať sa na podmienky svojho života. Preto treba ísť k volebným urnám a zabrániť tomu, aby na Slovensku neplatilo – zajtra znamená včera.

Zvoľme si pokoj a stabilitu, zvoľme si suverénne, hrdé a prosperujúce Slovensko.
Vyberme si príčetných, odborne pripravených a politicky skúsených predstaviteľov, ktorým môžeme dôverovať. Voľme s rozumom i srdcom, najmä však zodpovedne.
Urobme tak, priatelia, 30. septembra a MY SAMI ROZHODNIME O NAŠEJ BUDÚCNOSTI.

Milan Benkovský

Ilustrácie: Ľubomír Kotrha

SÚVISIACE:

Voľby 2023 (1.časť): Milan Benkovský – Strany s „čajovým“ volebným programom, ale zato s chuťou zvíťaziť
Voľby 2023 (2.časť): Milan Benkovský: – Napätie na štartovacej čiare
Voľby 2023 (3. časť): Milan Benkovský – Tvrdý boj v politickom ringu

Píše František Škvrnda st.

Súťažiacim vo voľbách zazvonilo do posledného kola

Bežcom k parlamentnej méte sa ozval zvonček, ktorý ohlasuje posledné kolo. V poli súťažiacich sa vytvorili tri skupinky s rozdielnymi možnosťami. Prvá v stanovenom čase dobehne úspešne do cieľa. V druhej skupinke tŕpnu, či sa im podarí splniť limit a pokračovať v behu aj v parlamente. Tretia skupinka bola už od začiatku pretekov len do počtu s veľmi malou alebo nijakou možnosťou dosiahnuť úspech a zostane možno aj niekoľko kôl pozadu.

Zatiaľ sa ani jeden bežec nevzdal, hoci to vyzerá tak, že do cieľa úspešne dobehnú maximálne deviati. Túto húževnatosť možno oceniť, ale kvalitu súťaže to nezvyšuje. Zrejme časť bežcov uvažuje, že aj keď nič nedosiahnu, aspoň ukážu, že sú tu, zmerajú si sily s ostatnými a všelijako prispejú k zážitku pre divákov. Časť divákov je však úrovňou pretekov znechutená a sú aj takí, ktorí o jej výsledky nemajú už ani záujem.

Do pretekov zasahujú aj zvláštni rozhodcovia – médiá. Časť z nich veľmi nekultúrne hodnotí situáciu bežcov, pričom nechýbajú ani surové a nekultúrne pokriky na ich adresu. Niektorí z divákov to však vítajú a zdá sa, že sa na tom aj nechutne zabávajú.

Fair play nie je princípom predvolebnej kampane

Vyše trojročné pôsobenie diletantskej a zákernej moci, ktorá ovládla Slovensko po voľbách vo februári 2020 a jej nahradenie nominantmi prezidentky, ktorá nezvláda funkciu, viedlo k zosuroveniu právnych, politických i bežných mravov, k rastu klamstva a podvodov a šíreniu nenávisti. Aj kedysi verní spojenci v skrachovanej „veľkej štvorkoalícii“ sa navzájom obviňujú z rôznych nekalostí, čo pripomína príslovie Zlodej kričí, chyťte zlodeja!

Prezidentka svojimi krokmi na zmarenie referend o predčasných voľbách, ako aj alibizmom vo vzťahu k vládam skrachovanej „veľkej štvorkoalície“ má na tejto situácii veľký podiel. Magisterka práva, krátko a podivne pôsobiaca advokátka, našla veľkú záľubu v podaniach na ústavný súd. V poslednom čase sa jej znepáčil aj § 363 a generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ako hlava štátu „citlivo“ prehliada problémy väčšiny obyvateľov, ako aj úpadok, ktorý spôsobili tieto vlády. Zvýšenú pozornosť venuje podpore neprirodzených menšín. Ani po viac ako štyroch rokoch vo funkcii stále nerozumie tejto krajine a nemá rada opozíciu v nej, ktorá jej to odpláca rovnakým metrom. Ústretovosťou k požiadavkám Washingtonu i oboch Bruselov (úniového i „natovského“) sa asi snaží rozšíriť zbierku západných pofidérnych cien rôznych druho- a treťotriednych organizácií. Sekundujú jej pri tom ministri zahraničných vecí a obrany. Má aj silnú podporu médií hlavného prúdu doma i v zahraničí. Jej politikou sú nadšené mimovládne organizácie, najmä tie, ktoré vo veľkom čerpajú peniaze slovenskej i západných vlád a mecenášov.

Historickým nešťastím Slovenska v posledných rokoch sa stalo, že sa zbehli dve politické línie, ktoré nevidia národné záujmy a prehliadajú potreby štátu a jeho obyvateľov. Diletantská, zákerná vláda a neschopná prezidentka dokázali pripraviť len nechutnú politickú žbrndu a štát i spoločnosť zaviedli do zúboženého stavu.

V súvislosti so situáciou vo vnútornej bezpečnostnej oblasti, ktorá nadobudla dramatické rozmery, pomery v nej ostro, ale výstižne vyjadril generál polície vo výslužbe Ivan Ševčík, v súčasnosti kandidát SNS. V statuse na Facebooku napísal: „Vďaka, Psychopatovič, jednoduchý Heger a poskok Ódor. Vy ste dopustili morálny úpadok spoločnosti.“ V materiáli, v ktorom komentoval podanie Diany Santusovej, poukázal na to, že by to malo spoločnosti otvoriť oči a stav, v ktorom je slovenská polícia, označil za „hnus a hnoj.“

Minimálne zásadné právne, politické i ľudské odsúdenie si zaslúžia kroky „skvelého“ nominanta skrachovanej „veľkej štvorkoalície“ policajného prezidenta Štefana Hamrana, ktorého vo funkcii podporuje aj prezidentka SR. Ide najmä o akcie uskutočnené NAKA pod názvom Ezechiel 7 a Rozuzlenie. Ich uskutočnenie v čase predvolebnej kampane len znovu názorne prezentovalo hĺbku úpadku, ale aj arogancie štátnej moci. Dúfajme, že tento humbug sa po voľbách dočká objektívneho a spravodlivého hodnotenia a dozvieme sa, čo všetko sa za ním skrývalo a kto z toho chcel vytĺcť politický a možno aj ekonomický zisk.

Rozpisovať sa o tom, aký má charakter predvolebná kampaň najmä zo strany subjektov, ktoré sú spojené so skrachovanou „veľkou štvorkoalíciou“ a progresívno-liberálnymi i inými „pravými demokratickými“ silami – nemá zmysel. Ktovie, čoho sa ešte dočkáme v zostávajúcom čase pred voľbami. Novým prvkom sú v poslednom čase útoky na Smer-SSD a Roberta Fica zo zahraničia o hrozbe ich „proruskej“ vlády pre EÚ a najmä NATO. Uverejňujú ich druho- a treťotriedni žurnalisti, ktorí sa opierajú o informácie zo stretnutí so „zdrojmi“ najmä z krátkych návštev Slovenska. Nemožno sa zbaviť dojmu, že tými „zdrojmi“ sú len slovenské progresívno-liberálne a „pravé demokratické“ sily.

Neprehľadnosť kandidujúcich subjektov nielen pre nerozhodnutých voličov

Volič presvedčený o svojej voľbe (nech je akákoľvek a z akéhokoľvek dôvodu), nepotrebuje informácie o tom, aké sú subjekty, ktoré kandidujú v tohtoročných parlamentných voľbách. Vzhľadom na to, že podľa prieskumov štvrtina, niekedy i väčšia časť voličov ešte nie je definitívne rozhodnutá, to môže mať určitý význam. Ide však o zložitý problém, lebo s výnimkou niektorých výrazne vyhranených subjektov sa charakteristika nedá urobiť jednoznačne. Názvy subjektov síce neraz vyznievajú jasne, ale pri ich podrobnejšej analýze na základe viacerých kritérií, ktoré súvisia so súčasnou politickou i spoločenskou situáciou, sa začínajú rozplývať.

Možno použiť viac kritérií, ktoré sa prelínajú. Ide najmä o delenie na sily:
– „provládne“ a „opozičné“, pričom aj v ich vnútri sú veľké rozdiely,
– konzervatívne a liberálne,
– národné a globalistické,
– sociálne orientované a preferujúce trhové princípy,
– pravicové a ľavicové- radikálne a umiernené.

Na tomto základe by sme mohli urobiť sofistikovaný graf či schému, čo by asi uvítali v akademických či publicistických kruhoch ako príspevok do diskusie na túto tému. U voliča, ktorý potrebuje poradiť pri výbere jedného subjektu, by však vyvolali len ďalšie dilemy.

Z hodnotenia vypustíme aj za cenu zjednodušenia pravicový extrémizmus. Urobíme to na základe toho, že v tejto otázke nepanuje v EÚ jednotný názor a výrazne sa prejavuje pokrytectvo. Najmenej v troch štátoch EÚ sú vlády, ktoré vedú alebo sú ich súčasťou, či ich podporujú strany, považované v minulosti alebo v súčasnosti za pravicovo extrémistické.

Ide predovšetkým o Taliansko, kde vedie vládnu koalíciu pravicovo populistická strana Bratia Talianska, ktorej ideológia podľa viacerých zdrojov vychádza z neofašizmu Talianskeho sociálneho hnutia (údajne na to poukazuje aj plameň v logu strany). Strana sa však modifikovala na národne konzervatívnu, nacionalistickú a euroskeptickú a nechce už ani vystúpiť z EÚ.

Druhým prípadom je Švédsko. Po voľbách v septembri 2022 vznikla pravicová vládna koalícia vedená Umiernenou stranou, v ktorej sú aj Kresťanskí demokrati a Liberáli. Menšinová vláda má 103 hlasov v 349-člennom parlamente a potrebuje podporu 73 poslancov za Švédskych demokratov, s ktorými sa o nej dohodla v októbri 2022. Ide o pravicovo populistickú, nacionalistickú stranu, ktorá sa označuje aj za protimigračnú, protislamskú a euroskeptickú. V EÚ boli výhrady voči účasti strany vo vláde, ale to, že ju podporuje, už nevadí.

Tretím príkladom je Fínsko. Po voľbách v apríli 2003 sa vytvorila pravicová koalícia vedená Stranou národnej koalície, v ktorej sú Fínska strana (niekedy Praví Fíni), Švédska ľudová strana a Kresťanskí demokrati. Vláda prežila 8. septembra hlasovanie o dôvere kvôli rasistickým výrokom dvoch ministrov za krajne pravicovú Fínsku stranu v minulosti.

Do hodnotenia, ako sa prehliadajú neonacistické a neofašistické excesy na Ukrajine (najmä kult zločinných banderovcov) sa ani nebudeme púšťať. Podobne, ale menej okázalo sa to robí v pobaltských štátoch. Ide najmä o spomienkové pochody SS v Lotyšsku, ale aj iné podoby prehliadania zločinov nacizmu v Estónsku a na Litve, spravidla v spojení s agresívnou, nenávistnou rusofóbiou.

Jedine v Grécku bola v roku 2020 (v čase ľavicovej vlády) zakázaná najvyšším súdom strana Zlatý úsvit. Za útoky na migrantov a ľavicových aktivistov bola označená za zločineckú organizáciu. Niektorí členovia jej vedenia boli uväznení.

Už nejaký čas sa ozývajú hlasy za zákaz Alternatívy pre Nemecko (známa pod skratkou AfD). Sú však vedené aj tým, že pri ťažkostiach neoliberálnej politiky a ekonomiky vlády Olafa Scholza stúpa popularita tejto strany, ktorá sa stala v Nemecku druhou najsilnejšou. Okrem toho, že je protimigračná, nepodporuje dodávky zbraní na Ukrajinu a útočí aj proti NATO.

Zakončíme politicky nekorektným hodnotením tohto prístupu. V súčasnom chaose, v „polykríze“, ktorú vyvolal najmä Západ, sa obáva už takmer všetkého a ostošesť útočí na „zlých“.
Pravicový extrémizmus sa však prehliada, najmä vtedy, ak:
– podporuje dodávku zbraní na Ukrajinu,
– odmieta politické riešenie ukrajinskej krízy,
– pripája sa k rusofóbii,
– podporuje činnosť NATO a jeho rozširovanie,
– dodržiava washingtonský „medzinárodný poriadok založený na pravidlách“,
– nekritizuje LBGTI ideológiu.

S rastom problémov v mnohých štátoch sa, najmä v pravicových a konzervatívnych stranách, začal pomaly meniť názor na migráciu. Okrem toho vedeniu EÚ, ktoré stratilo pud sebazáchovy, nevadí, ani keď tieto sily útočia na Brusel, ale sú lojálne USA a NATO.

Pravicový extrémizmus predstavuje stále hrozbu, ale jeho hodnotenie je podmienené dvojtvárnosťou západnej globalistickej politiky, ako i netolerantnosťou až agresívnosťou liberalizmu. Na niektoré štáty a sily sa stále používa dvojaký meter. V predvolebnej kampani na Slovensku ho uplatňujú progresívno-liberálne a iné „pravé demokratické“ sily. Nie je naším cieľom hodnotiť, ktoré sily sú na Slovensku pravicovo extrémistické. Ide o chúlostivú otázku. Niektoré výroky jednotlivcov skutočne nie sú adekvátne dobe a jej problémom a vzbudzujú nedôveru. Za kritérium hodnotenia sa však nesmie brať matovičovský chorobný výplod o mafii a fašistoch, ktorý napodiv preberajú aj sily, ktoré s bývalým vodcom štvorkoalície nesúhlasia. Vo svojom zúfalstve si možno myslia, že im to prinesie hlasy.

O výsledkoch predvolebných prieskumov od 10. augusta

Od 10. augusta do 13. septembra boli zverejnené výsledky 8 prieskumov volebných preferencií:
– SANEP pre TA3 a Pravdu (6. – 13. augusta, 1 726 respondentov),
– AKO pre TV JOJ (7. – 14. augusta, 1 000 respondentov),
– Focus pre TV Markíza (9. – 16. augusta, 1 009 respondentov),
– Ipsos pre denník N (10. – 14. augusta, 1 003 respondentov),
– Polis Slovakia pre Zoznam (11. – 16. augusta, telefonicky, 1 009 respondentov),
– Median SK pre RTVS (21. – 24. augusta, 1 005 respondentov),
– Median SK pre RTVS (25. – 31. augusta, 1 002 respondentov),
– SANEP pre TA3 (27. augusta – 2. septembra, 1 635 respondentov).

Tabuľka preferencií politických strán v prieskumoch od 10. augusta do 13. septembra 2023

Zopakujeme, že dôveryhodnosť týchto prieskumov na Slovensku je nízka. Hodnoty preferencií pre strany s väčším ziskom majú rozmedzie 5 i viac percent. Hodnoty do 7,0 % sú pre prekročenie parlamentného kvóra menšími stranami otázne pre štatistickú odchýlku, ktorá sa udáva okolo 2,0 %. Porovnateľne to platí aj pre údaje pre koalície podľa výšky kvóra.

Z uvedených prieskumov sú pre veľké odchýlky pochybné výsledky prieskumu Median SK pre RTVS 25. – 31. augusta.

Možno pre akademické a publicistické kruhy sú zaujímavé údaje o tom, koho by respondenti volili, keby zmenili svoj výber a pod. Pre voliča, ktorý je dnes systémovo dezorientovaný, sú však len na ďalšie dopletenie, popr. vsugerovanie všelijakých názorov. Už iba pamätníci volieb z júna 1990 a júna 1992 (dnes už majú 50 a viac rokov) si spomenú, že vzhľadom na parlamentnú štruktúru vtedajšieho Česko-Slovenska sa mohli odovzdať až tri hlasy – dva do Federálneho zhromaždenia (jeden do Snemovne ľudu a jeden do Snemovne národov) a jeden do SNR. Bola to voda na mlyn ľudovým politológom-kibicom, ktorí radili napr. dajte hlasy trom rôznym stranám, aby ani jedna nebola príliš silná.

Korekcia augustových hypotéz o možných výsledkoch volieb

Napriek surovej i špinavej kampani a snahe zmanipulovať voličov od 12. augusta, keď vyšiel predchádzajúci článok na túto tému, sa situácia podľa preferencií, ktoré považujeme za základ našich hypotéz, takmer nezmenila. Doplníme subjektívny dojem, že v kruhoch síl spojených so skrachovanou „veľkou štvorkoalíciou“ a inými „pravými demokratickými“ silami optimizmus nerastie. Na koni sa cíti len PS. Prezidentka vystupuje stále „citlivo alibisticky“, ale vláda jej nominanta Ľudovíta Ódora robí veci, ktoré by ako úradnícka vláda robiť nemala a nie sú v súlade s toľko vyvolávanou demokraciou. Vo viacerých zdrojoch sa považujú za aktivity, ktoré majú tiež napomôcť PS. Náhle prepuknutá aféra s migrantmi vytvára tlak na políciu, a tak zrejme už nemá síl na manipulácie verejnej mienky. Ako sa však hovorí v spravodajských službách: „Nikdy nehovor nikdy.“

Hypotézy na základe uvedených preferencií (výsledky z prieskumu Median SK pre RTVS 25. – 31. augusta nebudeme brať do úvahy) i vlastného odhadu mierne upravíme takto:
1. Víťazom volieb by mal byť stále Smer-SSD, pričom jeho zisk už takmer vždy prekročil hranicu 20 % hlasov (za priaznivých okolností sa môže priblížiť k 25 %).
2. Znovu sa polepšila situácia PS, ktorá sa definitívne usadila na druhom mieste.
3. Ako tretí by mal skončiť Hlas-SD. Až na jeden prípad sa zdá, že po poklese sa jeho preferencie ustálili a sú medzi 13 – 15 %.
4. Štvrtá priečka by mala pripadnúť Republike. Strana si s výnimkou jedného zachovala túto priečku vo všetkých prieskumoch. Zväčšil sa však rozdiel medzi nameranými hodnotami a dosahuje takmer 4 %.
5. Nezmeníme ani hypotézu, že pretrváva politický bratovražedný boj medzi zvyškom strán „veľkej štvorkoalície“, (SaS, Sme rodinou a „oľanovskou“ koalíciou, ako aj Demokratmi). Naďalej sa držia chiméry „lebo Fico, Smer (niekedy aj Hlas) a mafia“. Zopakujeme, že od marca 2020 pokazili takmer všetko, čo sa v ekonomike a politike pokaziť dalo. Voličov o opaku nevedia presvedčiť, čo vidieť aj na ich preferenciách.
6. „Oľanovská“ koalícia sa dosiahla požadovanú podporu 7 % len v 2 prieskumoch. Vo viacerých kruhoch sa poukazuje na to, že komediantský Igor Matovič stráca čoraz viac zmysel pre realitu a asi narastajú aj jeho psychické problémy.
7. Bez zmeny je aj tvrdenie o tom, že na nemilosrdnom boji o pravicového voliča sa podieľa aj KDH, ktoré sa zameriava na hlasy konzervatívnych voličov.
8. Šancu dostať sa do NR SR si zachováva SNS. Kvórum prekročila vo všetkých prieskumoch, ale jej podpora sa už nezvyšuje.
9. Nakoniec tiež potvrdíme, že sa nezlepšila situácia Demokratov (vo viacerých prieskumoch to vyzerá tak, že nemusia dosiahnuť ani hranicu 3 %, potrebnú na financovanie po voľbách), Aliancie ani ĽSNS a ani nijaký iný kandidujúci subjekt, ktorý sme menovite neuviedli, nemá šancu dostať sa da parlamentu.

Zopakujeme aj to, že do NR SR sa môže dostať podľa výsledkov uvedených prieskumov maximálne deväť subjektov, ale ich skutočný počet bude menší, predpokladáme šesť – sedem.

Záver

Nálada voličov podľa prieskumov preferencií sa v auguste a začiatkom septembra napriek stálemu politickému napätiu takmer nezmenila. Médiá hlavného prúdu a úradnícka vláda (niekedy aj prezidentka) podporujú najmä PS. Na pomoc im prichádza aj zahraničie, kde časť hlavného politicko-mediálneho prúdu straší „proruským“ Ficom. Boja sa toho aj na Ukrajine.

Akú-takú podporu týchto síl majú ešte (zúfalí) Demokrati a SaS. Ich programy, o ktorých sa všeobecne hovorí menej ako v predchádzajúcich voľbách, neobsahujú nič také, čím by u voličov „zabrali“. A vodcom chýba charizma. Sme rodina sa stáva najmä kvôli svojmu predsedovi Borisovi Kollárovi terčom rôznych útokov. Z toho, čo robil v skrachovanej „veľkej štvorkoalícií“ nielen B. Kollár, ale aj Richard Sulík, možno usúdiť, že ide o osoby, ktoré sa v záujme zachovania možnosti podieľať sa na moci ničím nenechajú znechutiť. Ako to pôsobí na voličov ich strán, je druhá vec. A I. Matovičom je zbytočné sa zaoberať, lebo sa zdá, že vo svojom politickom komediantstve začína „vyhorievať“ a jeho šašovské čísla nezaberajú.

Do volieb zostáva už len dva a pol týždňa. Štyria najsilnejší kandidáti sú jasní, ale vzhľadom na neistoty možného vstupu do NR SR až v prípade piatich subjektov je celkový výsledok volieb, ako aj možné zmeny politickej scény nejasné. K takým dramatickým zmenám ku koncu kampane ako v roku 2020 nedôjde, ale veľké prognózy je lepšie nerobiť. A tak sa skúsime ešte raz, ale už len krátko, vrátiť k stavu pred voľbami zhruba o dva týždne, pred začiatkom moratória.

Ilustrácie: Ľubomír Kotrha

SÚVISIACE:
František Škvrnda st.: Pole súťažiacich o septembrové voľby sa naplnilo a už bežia a bežia, 12. júla 2023
František Škvrnda st.: Pole súťažiacich o septembrové voľby sa roztiahlo a niektorí už strácajú sily i nervy, 12. augusta 2023