Premýšľam nad tým, ktoré propagandistické tézy ma v súčasnosti najviac iritujú. Z toho šialeného množstva, ktoré sa na nás chrlí z každej strany, si ani neviem vybrať tú najodpornejšiu.
Možno mám čosi ako právnickú deformáciu myslenia… nevylučujem to… a hneď na úvod si tie propagandistické tézy delím do kategórií. Rozlišujem tak nasledovné kategórie propagandy:

1. Propagandistické tézy súvisiace s medzinárodnými vzťahmi
2. Propagandistické tézy súvisiace s vnútroštátnymi pomermi SR
3. Propagandistické tézy kultúrno-ideologické

Nová a stará vitráž Divadla Pavla Országa Hviezdoslava v Bratislavě
(koláž Disput)

Tézy z kategórie 1 – medzinárodné vzťahy

1. Ak nie ste servilný a plný obdivu (obzvlášť k medzinárodnej) politike Spojených štátov amerických, tak ste podporovateľom zla – ste proruský alebo pročínsky dezolát, ktorý nepochopil, že SŠA sú naším „spojencom“. To isté platí pre kritiku vojnových operácií NATO.

2. Ak kritizujete politiku Európskej únie, ste tiež dezolát alebo čosi podobné. Európska únia je predsa čosi ako posvätné zvieratko, ktoré predstavuje „Západ“ a my tam predsa chceme patriť. Politici Slovenskej republiky by mali SR robiť v Bruseli dobré meno – a to najmä tým, že budú nekonfliktne v slovenských pomeroch realizovať (ideálne každé, hoci aj úplne nezmyselné) politické zadanie pochádzajúce z bruselskej úradníckej mašinérie.

3. Ruská federácia, Čína, Irán a mnohé ďalšie sú krajiny, s ktoré pre nás predstavujú (v mnohom priam existenčné) nebezpečenstvo. Sú to krajiny, ktoré ohrozujú akési domnelé „hodnoty demokratického Západu“. Krajiny ako Turecko, Saudská Arábia, Ukrajina, či Pakistan sú však naši dobrí kamoši.

4. Ukrajinská armáda vo vojne proti ruskej armáde vyhráva, resp. hrdinsky – hoci pomaly – postupuje a časom môže dobyť všetky regióny, ktoré obsadila ruská armáda (z pôvodného územia Ukrajiny). Straty na ľuďoch i technike nie sú také, ako má ruská protistrana a šance na dobitie Krymu sú reálne.
V rámci tohto bodu mi nedá nepoznamenať, že viac-menej všetko, čo o priebehu tejto vojny šíria západné médiá, sú propagandistické nezmysly. Realita je taká, že ak ukrajinské politické vedenie nepristúpi na mierové rokovania s Ruskou federáciou, tak sa im veľmi ľahko môže stať, že v dohľadnej dobe nebudú vo vekovej kategórii 18 až 60 rokov na Ukrajine žiť žiadni muži. Ale ono takýto scenár určite stojí za to, aby si kyjevská vláda udržala kontrolu nad územiami, ktoré sú vojnou úplne zdevastované a obývané etnickými Rusmi. Baviť sa o ukončení vojny za podmienok vojenskej neutrality a straty východných území je neadekvátne. Najprv radšej podporíme, aby všetci umreli a potom si časom poplačeme nad tým, že to dopadne tak, ako si presadí akékoľvek politické vedenie Ruskej federácie (či už tam vtedy bude veliť Vladimír Putin alebo niekto iný). Hlavne, že Ruská federácia utŕži ďalšie straty a svoje zdroje bude míňať na rekonštrukciu toho, čo na niekdajšej Ukrajine rozstrieľala jej armáda. Všetko lepšie, ako realistický prístup – to je predsa to najhoršie, čo by sa mohlo stať! To však predstihuje aj scenár rozpútania Tretej svetovej vojny!

Tézy kategórie 2 – vnútroštátne pomery SR

1. V nadchádzajúcich voľbách do NR SR si volíme medzi príslušnosťou „k Západu“ alebo „k Východu“. Obzvlášť, ak by sme chceli voliť stranu SMER, tak si tým zvolíme úplný zahranično-politický armagedon. Čo na tom, že Fico vždy podporoval pro-bruselskú (nazvime to hospodársky pro-nemeckú) politiku. Čo na tom, že to bola Ficova vláda, ktorá realizovala prechod zo slovenskej koruny na euro. Čo na tom, že to bol Fico, kto ministerstvo zahraničných vecí vždy nechal obsadiť ľuďmi, ako sú Korčok, Lajčák, Kubiš a podobní. Všetko kádre, ktoré bez zaváhania podporia aj ľudia ako Dzurinda, Čaputová, či Šimečka.

2. Ak nepodporujete súčasnú ukrajinskú provojnovú vládu, tak konáte proti záujmom SR. Ukrajinci predsa bojujú aj za nás a za naše hodnoty (?) a ak prehrajú, tak prídu Rusi obsadiť aj nás (už teraz si určite kreslia plány, ako obsadia hornonitrianske bane, lyžiarske strediská v Tatrách i v Pohorelej a najmä maďarský Slovnaft a americké VSŽ – obe spracúvajúce ruské suroviny).
3. Súčasná vládna zostava, ako aj všetky jej predchádzajúce obdoby od posledných volieb nemajú dobré politické výsledky kvôli epidémii kovidu a kvôli vojne na Ukrajine. Vôbec to nesúvisí s ich neschopnosťou, diletantstvom a vyčerpávaním sa v zlovoľnom zneužívaní moci (Polícia SR, NAKA, SIS, VOS) proti súčasnej politickej opozícii. To ani náhodou! Oni sú predsa odborníci a ukážkoví krízoví manažéri.

4. Hlavným programom nadchádzajúcich volieb nemá byť odpočet politických výsledkov práce vlády SR, ale ideologické „žvásty“ o zahranično-politickom smerovaní krajiny (jediná téma strany nazvanej Demokrati) a lepších zajtrajškoch vďaka príspevkom na deti a účasť vo voľbách (OĽANO), podpora sexuálnej rozmanitosti v spoločnosti (PS), či podpora voľného medzinárodného obchodu v podaní SASKY, ktorá súčasne podporuje hospodárske sankcie v podobe vývozu slovenskej produkcie do Ruskej federácie (logika ide bokom) a spisovanie hospodárskych koncepcií z pozície Ministerstva hospodárstva SR považuje za prežitok. Hmm – taká „saskovská“ logika.

5. Chrániť hranice SR je nereálne a ešte k tomu aj priveľmi drahé – ako tvrdí minister vnútra s oficiálnou funkciou (iba) prezidenta polície SR! Síce počas kovidu bola Polícia SR (za úradnej asistencie nič nerobiacich príslušníkov Armády SR) schopná kontrolovať premávku všetkých obyvateľov Slovenska, ktorí chceli prejsť z jedného okresu do druhého, ale kontrolovať južnú hranicu SR by nezvládli! To znie, ako keby migranti bežne migrovali do SR tak, že preplávajú Dunaj alebo Ipeľ. Vôbec sem nechodia autami alebo pešo cez tých zopár mostov, ktoré nás spájajú s Maďarskom. Oni si radšej kúpia kdesi v Maďarsku loďku a poďho pádlovať na druhý breh! Tí chudobnejší z nich si ani loďku nekúpia, iba počkajú na pekný teplý deň a na druhú stranu si to preplávajú kraulom. Možno si Hamran vraví, že keď sa ochladí, tak problém sa vyrieši sám. Sýrčania určite nie sú zvyknutí na studenú vodu a ostanú radšej kdesi pri termálnych kúpeľoch v Maďarsku.

Tézy kategórie 3 – kultúrno ideologické

1. Rodová rovnosť sa prejavuje tým, že existuje rovnako veľa pohlaví, ako sexuálnych, či psychických deviácií. Ak by ste si chceli ozrejmiť, koľko pohlaví vraj už existuje, môžete si pozrieť nasledovný zoznam.

2. Za prejav spoločenskej sexuálnej rozmanitosti sa považuje to, že ak sa niekto cíti ako orol skalný, tak je orlom skalným. Takúto osobu treba následne chápať a adekvátne oslovovať. Ak sa však v sobotu bude cítiť ako muchotrávka zelená, je nevyhnutné prispôsobiť naše pôvodné oslovovanie i prístup k danej osobe adekvátne pocitom tejto osoby.
Inak, to by ma zaujímalo, či homosexuálom a lesbám dochádza, že tento extrémistický a ideologicko-fanatický prístup k tejto téme sa im v priebehu času vráti ako bumerang? Je možné, že im to nedochádza? Fakt nie?

3. Univerzálne ľudské práva sú hierarchicky nad právnym poriadkom jednotlivých štátov. Táto téza sa v praxi potom prejavuje tým, že hranice štátu sú korzom pre všetkých, ktorých je možné označiť ako ,,legálnych migrantov“. Čo je toto za absurdnosť? Takýto prístup nepredpokladá ani len medzinárodné právo verejné, ku ktorému sa hlási Slovenská republika – aj to dáva právo na udelenie azylu migrantovi iba v prvej bezpečnej krajine, do ktorej sa dostal a kde mu nehrozí prenasledovanie z dôvodu rasy, náboženského, politického či sexuálneho presvedčenia. Kedy sa z tohto prístupu (z čias studenej vojny, kedy nebolo ani reálne, aby sa takáto migrácia diala) stalo právo na voľný pohyb po krajinách EÚ až kamsi do Nemecka?

Mám pocit, ako keby sa celý „západný svet“ úplne zbláznil a stratil akýkoľvek zmysel pre realitu. Som presvedčený, že takto to nemôže fungovať dlhodobo. Hovorí sa, že kto vysoko lieta, tak nízko padá – a ja mám vážne obavy o ten dopad pri páde, ktorý skôr či neskôr určite príde. Naozaj niet politickej sily, ktorá by bola ochotná prevziať riadenie letu a pristáť – hoci turbulentne – no súčasne tak, že pasažieri prežijú a vystúpia z lietadla po vlastných nohách?