Ašchabad – a plný plyn!

Na občerstvenie pamäti:

V blízkej dobe sa skončí platnosť príslušnej zmluvy o dodávkach zemného plynu z Ruskej federácie do Európy cez územie Ukrajiny.

Napriek hrozivým výkrikom zo strany neoliberálnych zelených komunistov, dve krajiny, ktoré sú v silovom vzťahu, pritom neustále pokračujú v realizáciu tohto obchodno-ekonomického vzťahu, čomu rozumie málokto. Snáď len ten, resp. tí, ktorí dali pokyn na dočasné prerušenie funkčnosti „Severného toku“.

Podľa verejne dostupných informácií v súčasnosti Gazprom tranzituje cez Ukrajinu cca 30 až 40 mil. m³ denne (podľa toho, koľko žiada Európa) zo 109 mil. m³/deň, ktoré sú garantované tranzitným kontraktom z roku 2019 podľa schémy – odoberaj a plať – na fixovaný objem 225 mld. m³. Reč je o tranzite za roky 2020 – 2024 (65 mld. m³ za rok 2020 a 40 mld.m³/rok za obdobie 2021 – 2024), pričom od 11. mája 2022 ukrajinská strana prepúšťa tranzit plynu len cez kontrolno-technický bod Sudže a neprijíma na tranzit cez stanicu – bod Sochranovka, ktorá je dislokovaná na území Luhanska.

V Kyjeve sa nedávno vyjadrili, že ďalší tranzit je v zásade možný, ale s podmienkou pre spotrebiteľa: nákup plynu na rusko-ukrajinskej hranici. Ak sa nebudeme snažiť pochopiť, ktorú a akú hranicu má Kyjev na mysli a budeme brať do úvahy len technologický aspekt tranzitu, takýto scenár je v súčasnej dobe aj tak nereálny.

A pre Slovensko sa otvára problém. Ak napr. Taliansko, resp. Rakúsko môže plnohodnotne zameniť plyn z Ruskej federácie za skvapalnený z najbližších terminálov v Stredozemnom mori (alebo zemný z Turkménska), pre Slovensko to znamená, vzhľadom na problematický reverz, že sa toto médium k nám nemusí dostať. Tento fakt hlavného beneficienta z odchodu Ruska z plynového trhu Európy však nezaujíma. Biznis je biznis!

Kto ale môže nahradiť plyn z Ruska pre krajiny v strednej Európe, ktoré nemajú priamy prístup k žiadnemu moru?

Náhrada – drahá nevesta

Koncom minulého roku bol uvedený na hranici Bulharska a Srbska do prevádzky interkonektor, spájajúci energetický systém Srbska s partnerským systémom v Azerbajdžane. V rámci tohto prepojenia môže plyn z Azerbajdžanu prúdiť (minúc Maďarsko) do Rakúska (a ďalej do západnej Európy), pritom si treba uvedomiť, že operátorom plynovodu v Srbsku je Jugorosgas, kde má 75 % akcií ruský Gazprom.

Prečo ale Gazprom dopustil, aby sa do „jeho“ distribučného systému dostal konkurenčný plyn? Alebo, je to vôbec konkurenčný plyn? Totiž samotný Azerbajdžan nemá momentálne vlastné prebytkové kapacity plynu na export do Európy. V zásade ale môže celú domácu spotrebu sanovať nákupom ruského plynu a svoj exportovať (za vyššiu cenu než ruský plyn) do Európy.

Ak bude reálny scenár, že od roku 2025 nepôjde do Európy žiaden plyn cez Ukrajinu, tak potom Moskva môže umiestniť časť uvoľnených kapacít bezproblémovo a bez hlavybôľu práve do Azerbajdžanu. Navyše sú tu ešte dva veľmi dôležité geopolitické a geoekonomické fakty, ktoré si Moskva dlhodobo pripravovala a pestovala:
po prvé – právny štatút Kaspického mora si prikaspické štáty už dávnejšie dohodli[1], takže nie sú zásadné problémy budovania transkaspického plynovodu z Turkménska do Azerbajdžanu, čím by sa plyn z Turkménska mohol dostať cez Azerbajdžan do Európy;
po druhé – ak bola Moskva donedávna proti tomu, aby kapacity z Turkménska boli nasmerované do Európy, dnes je situácia iná. Plyn z Turkménska, ak bude distribuovaný do Európy, nebude konkurenciou pre energetické záujmy Ruska v Číne.

Faktor Číny

Ak by sa totiž vybudoval nový plynovod z Turkménska do Číny a teoreticky by tento plyn uspokojoval energetický apetít Číny, Peking by mohol zmeniť svoj postoj k budovaniu plynovodu Sila Sibíre-2 z Ruska. No a pre Ašchabad by vzniklo riziko, že Čína by mohla celkovo ovládnuť turkménsky plynárenský sektor.

A tak tu máme zaujímavý vývoj: Moskva už nie je proti plynovodu Turkmenbaši – Baku, a samotný Peking nie je celkom za.

Načo by Čína mala viesť konkurenčný boj s Európou (cez Rusko) o turkménsky plyn, keď si ho môže de facto ľahko prostredníctvom siete korupčných väzieb, ekonomickými výhodami a bezpečnostnou garanciou jednoducho cenovo ako hlavný odberateľ monopolizovať? Nehľadiac na to, vybudovanie cca 200 km spojky medzi azerbajdžanským šelfom Apšeron a turkménskym náleziskom Galkynyš[2] (Znovuzrodenie) na prikaspickej pevnine je len otázkou času.

Turecký faktor

No a tu sa objavuje ďalší hráč, ktorý môže vybudovanie tejto spojky kladne ovplyvniť. Áno, je ním Turecko. Prezident Recep Erdogan je „politickým krstným otcom“ prezidenta Azerbajdžanu Ilchama Alijeva, ktorému dopomohol k víťazstvu v boji o Náhorný Karabach. , Arménsko sa z toho politicky nevie spamätať a v tejto post-prehranej povojnovej agónii Nikolaj Pašinjan začína hovoriť o európskej a NATO-vskej perspektíve. Tento stav je dočasný.

Turecký prezident komunikuje aj s prezidentom Turkménska Serdarom Berdymuchamedovom, ktorému potvrdil, že Ankara je zainteresovaná na tom, aby dostala turkménsky plyn tam, kam treba – do Azerbajdžanu a odtiaľ potom… To bude znamenať, že úloha tureckého plynového hubu, ktorý si Turecko vyrokovalo s Ruskom v rámci realizácie plynovodu „Turecký potok“ (má priepustnosť 2 x 15,75 mld. m³/rok), len a len vzrastie. Minimálne v tom, koľko plynu a do ktorej krajiny Európy sa bude distribuovať. A bude jedno, či je to plyn ruský, azerbajdžanský, alebo turkménsky. Na druhej strane si predovšetkým balkánske krajiny budú môcť vybrať ekonomicky výhodnejší variant nákupu plynu. Samozrejme, pokiaľ už povinne „neskočili“ na dodávky amerického skvapalneného plynu.

Faktor Azerbajdžanu

Vplyv tandemu Azerbajdžan – Turecko bude narastať. Nielen smerom do Európy, ale aj smerom do Strednej Ázie, kde sú všetky krajiny okrem Tadžikistanu jazykovo a kultúrne príbuzné. Zvýši sa aj vplyv Turkménska, ktorého si už bude musieť Európa vážiť.

Z toho vyplýva, že úloha Moskvy na energetickom trhu už nebude dominantná, resp. nebude narastať, skôr bude klesať. Naopak, smerom do Ázie, resp. do Indie bude rásť. Samozrejme, pokiaľ tandem Moskva – Ankara neponúkne dajaké – a nebolo by to po prvý raz v dejinách – netradičné riešenie, ktoré bojachtivých Európanov v zime trošku schladí.

Quo vadis?

V Paríži sa 24. a 25. apríla 2024 bude konať medzinárodné fórum, ktorého cieľom je sformulovať investičné prostredie pre energetický sektor Turkménska (TEIF 2024). Hovoriť sa bude nielen o prepojení s Azerbajdžanom, ale aj o predpokladanom projekte plynovodu Turkménsko – Afganistan – Pakistan – India (TAPI). Najmä tento druhý projekt potrebuje kolosálnu politickú a investičnú podporu. Určite nie je náhodou, že jedným z organizátorov fóra je britská GaffneyCline[3], ktorá robila audit turkménskeho náleziska Galkynyš s odhadovanými zásobami 26,2 trilióna m³ plynu a 300 mil. ton ropy.

Mapa plynovodu TAPI

Faktor Turkménska

Turkménsko, aby prekonalo ťažkosti s Afganistanom, došlo k dohode, že na stavbe sa bude podieľať cca 100 turkménskych špecialistov zo štátneho koncernu Turkmengaz.[4] Zintenzívnia sa práce na stavbe železnice Turgundi – Herát – Andchoj a Ašchabad zvýši počet štipendií pre študentov z Afganistanu.

Turkménsko tiež uvažuje o dodávkach plynu do, resp. cez Irán a Irak, a to už v tomto roku. Informoval o tom exprezident (otec súčasného prezidenta) a predseda Chalk Maslachaty Gurbanguly Berdymuchamedov počas 15. zasadnutia Rady starších Organizácie turkojazyčných štátov.[5] Hovoril tiež o exporte plynu a elektriny do Kazachstanu.

Rada starších Organizácie turkojazyčných štátov – Ašchabad, 11. a 12. marca 2024

Otázky dodávok plynu boli na stole aj počas nedávnej návštevy podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí Turkménska Rašida Mederowa vo Viedni. Jeho rezortný kolega Alexander Schallenberg sa skôr verejne vyjadril, že Rakúsko sa chce odstrihnúť na 100 % od ruského plynu do konca roku 2027, no a práce na Galkynyše naznačujú, že Turkménsko by ho mohlo nahradiť. Deň po návrate R. Mederowa z Viedne turkménsky prezident vydal výnos, podľa ktorého sa má zvýšiť ťažba plynu tak, aby bola krajina schopná realizovať prípadné požiadavky Rakúska.[6]

R. Mederow (vľavo) a A. Schallenberg vo Viedni

Situácia sa zjavne vyvíja tak, že Turkménsko je stále bližšie k exportu svojich energonosičov do Európy, a to aj bez toho, aby sa vnútorne menilo. To je potrebné pripomenúť tým, čo ostatných tridsať rokov permanentne hovoria, že to je autoritárna a uzavretá krajiny s „tuhým“ (teda asi – podľa nich – nedemokratickým) režimom! A ajhľa, keď ide o plyn, zábrany a moralizovanie odpadajú.

Faktor slušnosti a diplomatického taktu

No a v tejto súvislosti ešte celkom na záver jedna malá poznámka o výchove, slušnosti, zbytočnej spupnosti a najmä o zatváraní si budúcnosti Spomínam si, že na ZVS sme sa držali jedného hesla (v češtine): „..vem jedno naučení, nejvíce řve ten, kdo nic není…“).

Všetci prezidenti Strednej Ázie, napriek tomu, že menšia časť našich politických elít si myslí, že tam žijú levy – hic sunt leones –, mali toľko slušnosti, taktu a diplomatickej stratégie, že zablahoželali a vzdali úctu víťazovi prezidentských volieb v Ruskej federácii. Pritom im ďalej nič nebráni, ako vidno na prípade Turkménska, robiť svoju suverénnu vnútornú, zahraničnú, hospodársku a energetickú politiku. Politiku s úctou, ale nie s prehnanou úctou. Pretože prehnaná úcta, či servilnosť a zúrivá nenávisť sú od seba vzdialene len pár milimetrov!

Aktuálne európske plynovody

Schéma:[7]
1) Urengoj – Užhorod (Progres – Jamburg západná hranica ZSSR);
2) Sojuz (Orenburg – západná hranica ZSSR);
3) Jamal – Európa;
4) Transbalkánský;
5) Turecký potok/prúd;
6) Balkánsky potok/proud (turecko/bulharské hranice – Bulharsko – srbsko/bulharské hranice;
7) Modrý potok/prúd;
8) Severný potok/prúd 1 a 2;
9) OPAL, EUGAL;
10) NEL;
11) JAGAL;
12) STEGAL;
13) GAZELLE;
14) MEGAL;
15) WAG;
16) TAG;
17) HAG (The Hungaria-Austria-Gasleitung – HAG)
18) Eastring, BRUA, (Slovakia, Hungary, Romania, Bulgaria, Austria)
19) IGB;
20) TANAP;
21) TAP;
22) GIPL;
23) prepojenie Slovensko – Poľsko

Peter Juza
Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ

Snímky: www.mfa.gov.tm, www.mfa.gov.tm, www.etpgb.ru, www.neftegaz.ru

—

[1]Bližšie pozri: Kaspické more a ropa – Noveslovo

[2]Charakteristiku bližšie pozri: Галкыныш – Что такое Галкыныш? – Техническая Библиотека Neftegaz.RU

[3]www.gaffneycline.com

[4]Pozri: Хроника Туркменистана – Новости Туркменистана о которых не сообщат официальные СМИ (hronikatm.com)

[5]

[6] Pozri: Главная | Arzuw NEWS – новости Туркменистана