Sme ešte s Čechmi bratia? Ako národy určite áno, ako politici skôr nie

Slová známej piesne vyjadrujú hádam najlepšie vzťahy medzi slovenským a českým národom:

Prvého januára si Slovensko pripomenulo 32. výročie vzniku republiky. Žiaľ, len pripomenulo, a nie oslávilo. Pritom taký kultivovaný rozchod dvoch národov nemá vo svete obdobu. Nie politický prevrat v novembri 1989 bol nežný, ale „nežné“ a priateľské bolo rozdelenie štátu dvoch suverénnych národov.

Práve preto so zármutkom a znepokojením možno sledovať, ako sa rúcajú priateľské vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi, a to najmä vďaka súčasnej českej politickej reprezentácii. Vzťahy Čechov a Slovákov sú mimoriadne priateľské, ak chcete, bratské a často až rodinné. To, čo platí o našich národoch, však neplatí o súčasných politických reprezentáciách. Tento príspevok by preto mohol mať aj titulok Ako českí politici kazia vzťahy medzi našimi bratskými národmi.

Treba prísne oddeliť vzťahy našich národov a vzťahy súčasných politikov.

Pokiaľ ide o vzťahy medzi občanmi na oboch stranách rieky Morava, treba si realisticky priznať ich rozdielnu kvalitu voči Slovensku v jednotlivých častiach ČR. Pokiaľ viacerí Pražania majú ku Slovákom skôr chladný vzťah, čím ďalej na východ ČR sa tento vzťah zlepšuje. Najlepšie a najúprimnejšie sú vzťahy medzi Slovákmi a Moravanmi. Je to dané podobnou mentalitou, blízkosťou kultúry, reči, naším susedstvom a premiešaním mnohých rodín. Moravania viac inklinujú k Slovákom ako k Pražanom, čo je historicky, kultúrne a mentálne prirodzené.

Celkove sú však vzťahy medzi našimi národmi dlhodobo veľmi dobré. Pri príležitosti 20. výročia spolupráce dvoch samostatných štátov to vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška vyjadril slovami: „…naše štáty sú zrastené ako oravská slanina“. Ešte výstižnejšie to pri 100. výročí vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov – ČSR v roku 2018 – vyjadril v NR SR predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky Radek Vondráček (ANO), keď vyhlásil: „Vzťahy Čechov a Slovákov sú v súčasnosti najlepšie, aké kedy boli. Česi a Slováci sú slobodní, úspešní a sme skutoční bratia.“

Odvtedy pretieklo v Dunaji i Morave veľa vody, bratmi sme zostali, no naše vzťahy začali kaziť politici.

Malý návrat do histórie našich vzťahov

Treba si priznať, že vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi neboli vždy ideálne, ale ani čierno-biele. Česká politická reprezentácia neraz považovala Slovensko za príťaž, za svoju trpenú súčasť, na ktorú vraj doplácala, čo si podobne myslela i časť politikov a občanov Slovenska.

Viac či menej nevrlý, nedôverčivý vzťah politikov navzájom tu bol od prvej Československej republiky. Bez podrobnejšieho historického pohľadu možno pripomenúť spochybňovanie príspevku Milan Rastislava Štefánika ku vzniku prvej ČSR a o niekoľko desaťročí neskôr nevrlé vzťahy prezidenta Antonína Novotného k Slovákom.

Nemožno si nepripomenúť vzťahy viacerých českých politikov ku Slovensku i za čias socializmu. Tŕňom v oku českej reprezentácie bolo úsilie Gustáva Husáka o česko-slovenskú federáciu a zrovnoprávnenie postavenia Slovenska a Česka v tomto zväzku. Práve vďaka Husákovi sa podarilo udržať a zreálniť rovnovážne vzťahy a vyrovnávať ekonomiku v oboch častiach federácie. Mladej a strednej generácii treba pripomenúť, že bez Husákovej federácie by dnes nebolo samostatného Slovenska.

Nie najlepšie vzťahy sa prejavili i po politickom a ekonomickom prevrate v novembri 1989. Začalo sa to „uprataním“ Alexandra Dubčeka na funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia ČSSR, a tým i jeho vyšachovaním z voľby prvého ponovembrového prezidenta ČSSR koncom decembra 1989, čím bol vytvorený priestor pre prozápadného Václava Havla. Práve Havel bol ďalším z politikov, ktorý najmä v hospodárskej oblasti (okrem iného likvidácia zbrojárskeho priemyslu) poškodil Slovensku.

Z historických udalostí nie sú doteraz do dôsledkov objasnené tragické havárie našich najvýznamnejších osobnosti 20. storočia. Najskôr M. R. Štefánik tragicky zahynul v máji 1919 pri páde lietadle Caproni 450 a neskôr, v roku 1992, zomrel po osudovej autohavárii Alexander Dubček. To vyvoláva dodnes istý stupeň nedôvery medzi našimi národmi.

Súčasnú vládu ČR možno charakterizovať ako protislovenskú

Českí politici sa v posledných rokoch snažia zasahovať do vývoja na Slovensku podporou istých síl, strán a konkrétnych kandidátov v parlamentných a prezidentských voľbách. Bolo to tak napríklad v prípade Zuzany Čaputovej a naposledy i Ivana Korčoka. Predstavitelia vlády ČR verejne proklamovali svoju nevôľu pri víťazstve Smeru SSD v predčasných voľbách a o Robertovi Ficovi sa vyjadrujú ako o hrozbe.

V minulom roku sme boli zo strany českého premiéra Petra Fialu i niektorých ďalších politikov svedkami rôznych provokácií voči Slovensku. Smutné je, že práve českí vládni politici i s podporou prezidenta Petra Pavla narúšajú naše bratské a nadštandardne dobré vzájomné vzťahy.

Česká vláda jednostranne rozhodla o prerušení konzultácií so slovenskou vládou len kvôli rozdielnym názorom na niektoré témy zahraničnej politiky, či stretnutia slovenských vládnych politikov s predstaviteľmi Ruska.

O tomto rozhodnutí sa uskutočnili dva prieskumy názorov Čechov a Slovákov v marci 2024. Z prieskumu agentúry SANEP vyplýva, že väčšina Čechov, 57 percent a až 64 percent Slovákov nesúhlasí s rozhodnutím českej vlády zrušiť česko-slovenské medzivládne konzultácie. Zároveň sa väčšina respondentov z oboch strán prikláňa k názoru, že slovenský premiér Robert Fico obhajuje národné záujmy krajiny viac ako český premiér Petr Fiala. Slováci aj Česi by tiež podľa uvedeného prieskumu uprednostnili v otázke Ukrajiny mierové rokovania pred dodávkami zbraní.

V prieskume agentúry NMS Market sa uvádza, že až 70 percent Slovákov je za urovnanie vzťahov s Českou republikou, pričom opačný názor má len 17 percent respondentov.

Nezhody a škriepky vlád alebo spupné vyjadrenia premiéra Fialu by nemali narušiť priateľské vzťahy Čechov a Slovákov, ich spoluprácu a bratské súžitie. Česká vláda nemusí súhlasiť so všetkým, čo sa deje na Slovensku, no v súlade s dobrými vzťahmi založenými pri našom dobrovoľnom, až priateľskom rozchode, by nás mala rešpektovať, ako rovnocenných partnerov a nemiešať sa do našich vnútorných záležitostí.

Nedobré je to aj s našimi vzťahmi v rámci EÚ, NATO a V4

Sme členmi rovnakých zoskupení, napr. Európska únia (EÚ), Severoatlantická aliancia (NATO), ale i regionálneho združenia Vyšehradská štvorka (V4). Máme však rozdielne názory na niektoré otázky, najmä zahraničnej politiky. Namiesto hľadania spolupráce v tom, čo nás spája, česká strana hľadá témy, čo nás rozdeľujú. Príliš často zasahuje do vnútorných záležitostí Slovenska a tvrdo kritizuje vládu premiéra Roberta Fica.

Problémy sú najmä v troch oblastiach:

1. Naše názory sa diametrálne líšia v postoji k pôsobeniu EÚ. Kým česká vláda je voči EÚ servilná, správa sa ako nesvojprávna, po česky „papouškuje“ únii, a dokonca iniciatívne plní neraz aj nezmyselné výzvy Európskej komisie. Slovensko, naopak, volá po serióznej diskusii, po zohľadnení záujmov všetkých, i tých menších členských štátov únie. Vláda Roberta Fica trvá na zachovaní suverenity štátov a práva veta pri rozhodovaní Európskej komisie. Naopak, vláda ČR je pripravená vzdať sa viacerých práv a dokonca i práva veta.

2. Druhým problémom sváru medzi vládami českej a slovenskej republiky je vzťah k vojne na Ukrajine. V Českej vláde hrajú prím politici, ktorí prekonali už aj našich vojnových štváčov akými sú Jaroslav Naď, Juraj Krúpa, Tomáš Valášek a mnohí ďalší z PS, SaS a Demokratov. Vláda ČR je silne rusofóbna, nielen v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ale i rúcaním sôch sovietskych osloboditeľov, kde príkladom bolo odstránenie sochy maršala Koneva. Podobne sú to nezmyselné zákazy vystúpenia ruských umelcov a štartu športovcov na pôde ČR i vo svete.
Obe vlády síce spoločne odsudzujú agresiu a protiprávny postup Ruska voči Ukrajine, ale tam sa to aj končí. Česko jednoznačne podporuje vojnu USA proti Rusku prostredníctvom a na účet Ukrajiny. Slovensko je za zastavenie paľby, diplomatické rozhovory a mier na Ukrajine.
Diametrálne odlišné sú i naše postoje v prístupe k pomoci Ukrajine, keď Slovensku ide o pomoc humanitárnu, v ktorej sme takmer lídrami, ale i energetickú – dodávkami elektriny a obrannú (napr. naše odmínovacie zariadenia).
Odlišujeme sa aj v názore na opakované prijímanie celých balíkov sankcií (najnovšie je na stole už ich 16. balík) voči Rusku, ktoré, či si to niekto prizná alebo nie, väčšmi poškodzujú EÚ a jej členské štáty, ako samotné Rusko a vyhovujú najmä USA, ktoré z toho politicky a ekonomicky ťažia.

3. Tretím, navonok najvypuklejším, problémom sú arogantné vyjadrenia Petra Fialu a odsudzovanie Roberta Fica za jeho cesty do Číny a najmä do Ruska. Český premiér sa nám snaží diktovať, čo môžeme robiť a čo nie. Správa sa k nám ako k nevlastnému mladšiemu a nesvojprávnemu bratovi. Ten, čo poškodzuje naše vzťahy, sa volá Petr Fiala. Fiala by si mal konečne uvedomiť, že on sám nie je naším starším bratom, a jeho zásluhou už ani bratom. Mal by prestať útočiť na premiéra cudzieho, aj keď blízkeho štátu. Vláda ČR má dosť problémov, ktoré jej prerastajú cez hlavu, má najnižšiu popularitu v histórii a znižujúcu sa životnú úroveň vlastných občanov. Samozrejme, je to jej vec, len namiesto odsudzovania a vyjadrovania k susedom by mala riešiť predovšetkým svoje vlastné problémy.

Čo s tým?

Prezident Peter Pellegrini sa 28. októbra 2024 vyjadril: „Považujem vzťahy s Českou republikou za nadštandardné, nič na nich nemenia ani drobné nedorozumenia. Česi a Slováci boli príkladom pre celý svet v tom, ako sa dva národy dokážu mierovo rozdeliť a naďalej spolu bratsky vychádzať.“

To síce platí, ale vo vzájomných vzťahoch vlád i parlamentov by bolo treba urobiť poriadok, vyjasniť si svoje postavenie a dbať o vzájomný rešpekt, úctu a vzájomnú pomoc.

Politici sa, našťastie, menia, naše národy však zostávajú a žijú vedľa seba. Preto by sme si vzťahy Čechov, Moravanov a Slovákov nemali dať pokaziť.

Milan Benkovský (* 30. apríl 1952) je slovenský ľavicový politik, v rokoch 1998 – 2002 poslanec Národnej rady SR za Stranu demokratickej ľavice. Od júna 2020 je podpredsedom hnutia Socialisti.sk.